Kd Chaosu

Slnko zapadalo nad Madridom a mäovalo oblohu intenzívnou oranovou farbou, ktorá sa odráala od okien mrakodrapov, ako keby celé mesto horelo. V malom upchatom byte v srdci Lavapiés sedel Daniel Sánchez pred spleou káblov a blikajúcich obrazoviek a krvou podliate oi uprené na nekonené riadky kódu. Neustále bzuanie poítäovÿch fanúikov bolo ako skreslená uspávanka, jedinÿ zvuk v priestore, ktorÿ voal zatuchnutou kávou a uschnutÿmi snami. Daniel so svojimi strapatÿmi iernymi vlasmi a niekokodovÿm strniskom vyzeral skôr ako stroskotanec ne skvelÿ programátor, ktorÿm kedysi bol. "Musí existovä spôsob," zamrmlal si pre seba a jeho prsty lietali po klávesnici so zbesilou naliehavosou. "Cesta z tejto diery." Jeho pohad na chvíu zablúdil k hromade neotvorenÿch listov v rohu jeho stola. Zmenky, oznámenia o vysahovaní, vyhráky veriteov. Kädá obálka bola tipavou pripomienkou toho, ako sa dostal do tohto bodu. Daniel zavrel oi a dovolil si chvíu slabosti. Spomenul si na vzruenie, adrenalín z tÿch nie tak dávnych dní, ke sa svet kryptomien zdal by zasúbenou krajinou. Investoval vetko: svoje úspory, pôiky, dokonca aj peniaze poiané od priateov a rodiny. A potom, mihnutím oka, vetko zmizlo. "Idiot," pokáral sa a udrel päsou po stole. "Mali ste vidie, e to prichádza." Zo sebazabudnutia ho vytrhol zvuk mobilu. Bol to Javier, jeho najlepí priate a jedinÿ lovek, ktorÿ v neho stále nestratil dôveru.